Japonská estetika, ktorá si získala aj Slovákov. Rozhovor s dizajnérkou Petrou Kubíkovou

Štylizácia tvaru, jednoduchosť a zapamätateľná geometria. Petra Kubíková je majsterkou strohých strihov. Za šijacím strojom sa pohráva nielen s konštrukciou, ale aj s vlastnou kombinatorikou, ktorých výsledkom je skutočne nositeľné umenie určené nielen na prehliadkové móla. Veľká časť jej inšpirácie pramení v Japonsku, kde strávila istú časť života. Prinášame vám rozhovor s autorkou nezabudnuteľnej kolekcie UNDER/COVER a s čerstvou držiteľkou ceny verejnosti za najobľúbenejšiu dizajnérku.
 

Ako dlho ti trvala príprava novej kolekcie?

Hneď ako skončí jeden ročník Fashion LIVE!, ja mám už v hlave nápad na novú kolekciu. Pre tento ročník som mala hneď dve idey/ inšpirácie, no nakoniec som sa rozhodla pre UNDER/COVER. Konkrétny odev nemám nikdy nakreslený. Mám určitú predstavu o atmosfére, farebnosti a  siluete. Prvé kúsky vznikli už v júni, konkrétne to bolo asi šesť kabátov, intenzívnejší bol až september. Takže celková príprava trvala cca dva mesiace. Dá sa to stihnúť aj rýchlejšie, ale tým, že mám dieťa, mám obmedzený čas a chodím šiť len dvakrát do týždňa.



Veci si strihám a kreslím sama doma počas toho, keď dieťa spí. Do ateliéru idem teda s nastrihanými kusmi a presne premysleným postupom, aby som nestrácala čas. Vždy pred prehliadkou si nechávam minimálne dvojtýždňový odstup na „vyčistenie“ jednotlivých lookov. Dolaďujem poradie modelov, vyberám topánky – to je veľmi dôležité.
 

Prečo si sa rozhodla pre bielu ako nosný prvok doplnkov?

 
Toto rozhodnutie nebolo jednoduché.  Bielu farbu som totižto v kolekcii vôbec nepoužila a bála som sa ako to v závere bude vyzerať.  Tohto roku mi robila styling vynikajúca stylistka Nina Ford.  Jej práca sa mi veľmi páči.  Bol to jej nápad. Konzultovala som to aj so sestrou a tá mi dala odpoveď, ktorá rozhodla.  Povedala: „ Nina má skvelú prácu. Ver jej!!!“ A bolo rozhodnuté.  Topánky mi poskytla značka Wojas, s ktorou spolupracujem už tretí rok.  Som veľmi rada, že mi tohto roku zapožičali 15 rovnakých párov. 
 

“Vždy dbám na farebnú plynulosť prechodu medzi jednotlivými kolekciami. Snažím sa zachovať nielen logiku strihu, ale aj logiku farieb.”

 

Pre Petru Kubíkovú si typické tlmené farby, no vlani sme mali možnosť sledovať ružové akcenty, tento rok to bola dokonca sýta červená. Prichádza nová éra v tvojej tvorbe?

 
Rada pracujem s jednou farbou a viacerými tónmi. Moja prvá kolekcia bola sivasto-modrá. Potom sa tavila od sivasto-zelenkavej až do tlmenej ružovej. Sýtu červenú si to vyslovene pýtalo. Budúci rok sa bude červená vlievať do ďalších farieb. Vždy dbám na farebnú plynulosť prechodu medzi jednotlivými kolekciami. Snažím sa zachovať nielen logiku strihu, ale aj logiku farieb.
 

Modelky disponovali dokonalým stylingom. Kto sa oň postaral?

 
Mejkap a vlasy som zvykla vždy riešiť ja. Inšpirovala som sa internetom a magazínmi, ale bývalo to únavné. Nemám špeciálny vzťah k líčeniu, okrem krému a odličovacej vody nevlastním nič. Potom sa mi veľakrát stáva, že neviem presne vysvetliť make-up artistom, čo vlastne chcem. Tento rok som to nechala na Ninu, ktorá má skúsenosti a a myslím, že to bolo na výsledku vidieť.
 

A čo hudba?

 
S hudbou to bolo v podstate podobné. Vždy som ju vyberala ja. Celý proces trval aj dva týždne a zvykla mi s tým pomáhať moja kamarátka, Janka Drotárová, ktorá mi už tretí rok natočila krásne videá ku kolekcii. Tento rok som mala vybraté tri skladby, ale nebola som si nimi stopercentne istá. Tak som si povedala, že keď mi už styling robí profesionál a mám 15 párov topánok, ktoré sme chceli, nechám na odborníka aj hudbu. O spoluprácu som požiadala spolužiaka zo školy, ktorý sa venuje produktovému dizajnu (Emil Taschka) a zároveň je aj DJ , Hey Emil.  Emil je všestranný umelec, a preto som si bola istá, že vytvorí hudbu, ktorá dodá mojej kolekcii ten správny drive.
 

„Nezvyknem robiť prehliadkové modely, modely pre šou. Môj dizajn je jednoduchý, ale vďaka doplnkom získava nový rozmer.“

Z koľkých ľudí pozostáva tvoj pracovný tím?

 
Keď si dizajnér formuje rukopis, formuje si zároveň aj tím ľudí, s ktorým chce pracovať do budúcna. Tohto roku som mala v tíme tri stážistky. Tie sa pri mne striedali od júna do októbra. Každá disponovala inou kvalitou – prvá mi strihala veci, druhá mala skvelý zmysel pre organizáciu, tretia mala nádherné ručné šitie. O styling sa postarala spomínaná Nina Ford. Prvýkrát v živote som sa neriadila náhodným výberom modeliek počas fittingu. Pozreli sme si model, tvár modelky a starostlivo sme jej priradili konkrétny look. Asi na tom naozaj niečo bude, lebo tým dievčatám sa to skutočne hodilo.
 

Kto je tvoj najväčší kritik?

 
Moja sestra. Skritizuje, na čo sa viem patrične aj uraziť, ale pritom viem, že má pravdu (smiech). Nesmiem zabudnúť ani na fotografku Janu Budaiovú, ktorá mi robila backstage fotky a fotky počas fittingu. Tie mi priebežne posielala a vďaka nim som mohla vychytať posledné chyby. Napríklad sme si všimli, že dve modelky boli veľmi výrazné a narúšali homogénnosť skupiny. Kvôli celkovému dojmu sme ich nakoniec vymenili. Je skvelé, keď je skupina vyvážená a tváre nepútajú väčšiu pozornosť ako odev.
 

Aké sú tvoje návrhárske vzory?

 
Mám veľmi rada značku Nehera. Keď mi niekto povie, že to bolo také „neherovské“, vždy je to pre mňa veľký kompliment. Zbožňujem japonských návrhárov. Medzi moje obľúbené značky patrí Hyke, Mint designs, Beautiful people, Sacai, Facetasm či Uniqlo. Ďaľším veľlým obľúbencom je kórejský návrhár Eudon Choi.
 

„Nesnažím sa  prílišnými detailami udierať do očí. Na odevy hľadím ako na jeden kompaktný celok. Hľadám správny tvar/ siluetu a veľkosť."

 

Kde si čerpala inšpiráciu na UNDER/COVER?

 
Inšpiráciu v podstate vždy čerpám v Japonsku, architektúre, produktovom dizajne.  Z časopisov si vytrhávam obrázky, ktoré ma v tej chvíli zaujmú a postupne si z nich vytváram moodboard, ktorý je prvým hmatateľným mostíkom pre novú kolekciu.



V strihoch mám rada jednoduchosť a cieľom môjho dizajnu je nositeľnosť. Nezvyknem robiť prehliadkové modely, modely pre šou. Môj dizajn je jednoduchý, ale vďaka doplnkom získava iný rozmer. Milujem keď sú veci viacúčelové, dajú sa kombinovať a vrstviť. Sama mám v skrini zopár výrazných kúskov, ktoré mi je ľúto vyhodiť, avšak mala som ich na sebe len dvakrát a musím dlho rozmýšľať, k čomu si ich oblečiem. Práve v dobe, kedy sa veľa hovorí o sustainable móde mi príde zbytočné robiť obrovské, objemné veci, ktoré si oblečiem raz a dám do skrine.
 

V čom sú japonskí dizajnéri iní oproti tým našim?

 
Tvorba jednotlivých dizajnérov je do veľkej miery formovaná  prostredím, z ktorého pochádzajú, t.j. kultúrou, estetickým cítením, či zmýšľaním ľudí krajiny, v ktorej žijú.
Na japonských a kórejských dizajnéroch ma priťahuje čistota odevu, uvoľnené strihy a taký ten smart casual look, bez zbytočných  nefunčných aplikácii a ozdôb. Nesnažím sa  prílišnými detailami udierať do očí. Na odevy hľadím ako na jeden kompaktný celok. Hľadám správny tvar/ siluetu a veľkosť. 
 

Myslíš si, že sú Slováci v oblasti módy dostatočne otvorení a radi experimentujú so šatníkovými radosťami?

 
Myslím si, že Slováci a Slovenky sa obliekajú super. Na ulici môžeme vidieť mnoho ľudí, ktorí majú svoj vlastný rukopis, ľudí,  ktorí sa inšpirujú aj tým, čo vidia na prehliadkových mólach. Veľakrát sa na ulici otočím a poviem si, že tá žena je super oblečená a dokáže ma inšpirovať.

Koho obliekaš – kto je „tvoja“ žena?

 
Nechcem to veľmi škatuľkovať a ohraničovať nejakým vekom. Mám zákaznikov, ktorí majú okolo 20, ale aj nad 60 rokov. Obliekam ženu, ktorá žije dynamickým životným štýlom, ktorá potrebuje jednoduché a kombinovateľné vecí, ktorá je prirodzená, svieža, sofistikovaná.
 

Stáva sa ti, že zákazník príde s predstavou odevu, ktorá sa diametrálne odlišuje od tvojej tvorby?

 
Väčšina zákazníkov si vyberá konkrétne odevy z móla, či lookbooku.  Požiadavkám na zmenu dĺžky a farby (Samozrejme, musí ísť o paletu, ktorá je v súlade s mojim estetickým cítením. ) nemám problém vyhovieť.  Mám aj zákazníkov, pre ktorých tvorím mimo kolekcie.  Ide o zaujímavý proces od vyhľadávania inšpiračných obrázkov, cez nákup materiálu, samotné skúšky, ale aj mierne osobnejší rozhovor, vďaka ktorému spoznám šatník klienta a jeho životný štýl. 



Potom tak môžem vytvoriť funkčný odev na mieru. Sem tam sa stane, že príde nový zákazník s nápadom, ktorý je mimo identity mojej  značky.  Po konzultácii buď nájdeme spoločné riešenie, ale sa v dobrom rozídeme. V prvých rokoch som brala aj zákazky, ktoré neboli úplne moja šálka kávy, ale neľutujem to.  Bola to dobrá skúsenosť.  Naučila som sa hľadať kompromisy, komunikovať so zákazníkom, získala som prax v šití, naučila som sa šiť s novými materiálmi.
 

RAPID FIRE QUESTIONS:

 
Čo práve čítaš?
 
Najnovší román v japončine od Haruki Murakami - Kishidanchō goroshi (Killing Commendatore), ktorý má dva diely. Momentálne som v polovici druhej knihy.
 
Čo ťa urobí okamžite šťastnou?
 
Úsmev môjho syna, jeho šťastie.
 
Ktorého zlozvyku by si sa chcela zbaviť?
 
Rýchleho rozprávania. Niekedy rýchlejšie rozprávam, než myslím.
 
Ako chceš, aby si ťa ľudia pamätali?
 
Ako milú, príjemnú a pozitívnu osobu. Čo sa týka mojej značky, tak určite ako minimalistickú, funkčnú, smart-casual, vyznačujúcu sa geometriou a čistými líniami.
 
Najlepšia kúpa za poslednú dobu?
 
Čierne úpletové šaty z Lindexu.
 
Čo si všimneš na človeku ako prvé?
 
Topánky.
 
Aká je tvoja guilty pleasure?
 
Mám veľmi rada nezdravé jedlo. Bôčik, slanina, sladkosti, najmä krémové zákusky ako veterník, kremeš...
 
Čo ti najviac chýba, keď si dlhšie mimo Slovenska (okrem rodiny a priateľov)?
 
Štefániková ulica. Mám tam ateliér i obľúbenú kaviareň Bon Bon. Tá ulica má svoju atmosféru, baví ma, že nie je preplnená, ale zároveň je rušná.
 
Koho by sme mali sledovať na Instagrame?
 
Značku Hyke a Emil Taschka.
 
Čo by si robila, ak by to nebolo módne návrhárstvo?
 
Venovala by som sa viac japončine, možno by som pracovala v nejakej japonskej firme.
 
Čomu by mali ľudia venovať väčšiu pozornosť?

Životnému prostrediu. Recyklovať, nekupovať zbytočnosti, eliminovať plast...
 

Prehliadka kolekcie UNDER/COVER: