ROZHOVOR// Patrik HAAZ: Dizajnér, ktorý si experimentom získava šatníky žien v každom veku

Vybočenie zo stereotypu, experimentácia so strihmi i materiálovými prevedeniami. Naším prvým „adeptom do kresla“ sa stal absolvent školy scénického výtvarníctva, mladý umelec a dizajnér Patrik HAAZ. Značka HAAZ je pomerným nováčikom v módnom svete, no ani zďaleka nezaostáva za ostatnými. Všetku prácu nenesú iba Patrikove plecia, delí sa o ňu spolu s kolegom Dominikom Orvošom, ktorý má na starosti PR, styling i fotografie. Meno značky sa síce točí najmä okolo ruksakov, ktoré sú zapamätateľným elementom, no po tomto ročníku FL! to rozhodne neostane iba pri nich.
 
Tohtoročné oslavy módy FL! 2018 tvorili pre teba akúsi vstupnú bránu na veľké prehliadkové mólo. Aké sú tvoje pocity po absolvovaní tejto výzvy?
 
Počas celého priebehu FL! som sa cítil dobre, vôbec som nebol nervózny. Až do takej polhodinky pred prehliadkou, kedy som mal pocit, že už panikárim. Zrazu sa vo mne zbiehali všetky pocity, či to bude dobré, či sa budem páčiť, či je všetko také, ako sme chceli, či sme na niečo nezabudli. Proste celý taký ten výsledný vizuál – či bude naozaj taký, ako som si predstavoval. Úprimne, do tejto chvíle neviem , ako to vypálilo. Ale podľa odoziev ľudí, ktorí nám prišli poďakovať, si myslím, že to dopadlo super.
 
 
Ako dlho trvala príprava kolekcie a akú stratégiu si pri nej zvolil? Podľa konečného výsledku predpokladám, že to nebola krátkodobá záležitosť.
 
Budeš asi šokovaná, ale kolekcia sa vytvárala necelý mesiac a pol. Do poslednej chvíle sme nevedeli, či ideme, alebo nejdeme na FL!, tak sme to úprimne nejako neriešili. V momente, keď sme sa dozvedeli, že naozaj ideme, začali prípravy. Rýchlostrihy, výber modelov, kombinácia materiálov. Takže bolo to celkom spontánne. Mali sme pár modelov a potom prišlo zopár ďalších, nebolo to nejako extra pripravené dopredu. Rád robím pod stresom a pod tlakom (smiech). Neviem si pripraviť kolekciu skôr, pretože vždy, keď nájdem nejaký nový materiál, chcem ho tam zaradiť. V celom procese sa to postupne mení.
 

„Keď sme začínali, dávali sme svoje veci do showroomov. Vždy bolo mojím snom ísť len tak po ulici a vidieť ich na niekom cudzom. Taká skromná malá radosť. Poviem si, že ten človek ma možno vôbec nepozná, no aj napriek tomu si to kúpi. Potom to má zmysel.“


 
Prečo si sa v novom koncepte zameral práve na roky osemdesiate?
 
Ako som už spomínal, výber bol naozaj spontánny. Tým, že sme dlho nevedeli, či vôbec na prehliadku ideme, neriešili sme to. Proste sme sa prihlásili a čakali sme, čo bude. Dosť nás inšpirovali práve materiály. Skrátka,  nájdeš látku a povieš si, že z tohto by boli dobré také osemdesiate roky. Stáva sa, že urobíme niečo a pýtame sa sami seba – „Nie je to retro?“ V dnešnej dobe, kedy sa všetko vracia späť a móda tiež, je to také normálne. Dosť ma inšpirovala aj škola, ktorú som skončil, v mojej tvorbe sa objavuje dosť scénických prvkov. 
 
Čo považuješ za čiernu stránku módnej brandže?
 

Nikdy som nad tým detailne neuvažoval.Vstupujem do tej brandže pomaly. Som otvorený všetkému – aj experimentu, čo bolo na móle asi vidieť. Nedržím sa úplne klasiky. Nemyslím si, že robím extra veci, no v publiku sú veľakrát iné odozvy. Zaujímavý je len materiál a ľudia sa celkom boja cudzích textílií, čiže to robí asi ten efekt. Čakal by som možno viac otvorených ľudí na Slovensku.

Máš medzi materiálmi favorita, s ktorým pracuješ najradšej?
 
Neviem, či mám favorita. Používam veľmi široké spektrum textílií. Skôr by som išiel do toho, čo využívam v malej miere, alebo nepoužívam vôbec. Sú to úplety, plavkovina, svetrovina. V oblasti materiálov rád experimentujem, šijeme si sami. Jediné čo fakt nemusím je tá plavkovina.
 

„Mám pocit, že staršie ženy majú veľakrát väčšiu chuť experimentovať, než mladšie ročníky.  Čo je možno na Slovensku trochu šokujúce.“

 
Čerpáš inšpiráciu zo zahraničných dizajnérskych zdrojov, alebo skôr inklinuješ k tým slovenským?
 
Beriem to veľmi všeobecne. Každý má niečo. V zahraničných i domácich značkách vždy hľadám detaily. Väčšinou sa nezameriavam na celý model. Viacero detailov vytvára celok. Takže si od každého niečo pozriem, a potom sa z toho snažím niečo vytvoriť.
 

Značka HAAZ ponúka originálne kúsky ruksakov pre mužov i ženy, ktoré žnú veľký úspech. Plánuješ v budúcnosti rozširovať doplnkovú sféru o nové modely?
 
Mám pocit, že tie ruksaky sa už stali takým naším symbolom. Ale určite. Teraz sme skúšali nové doplnky v podobe náušníc, kabeliek. Držíme sa toho typu ruksakov, budeme sa im snažiť dávať nejaký upgrade. Chceme to rozvíjať ďalej.
 
Odkedy sa venujete výrobe a dizajnu ruksakov?
 
Začali sme asi tak rok dozadu. Napriek tomu, že je to dosť krátky čas, tak bol na ne veľký ohlas. A my sa ich snažíme ďalej zlepšovať.
 
 
Patrikove ruksaky nájdete v Drobne store na Moravskej

Koho obliekaš/Kto je HAAZ woman?
 
Máme veľmi jednoduché strihy. Myslím si, že žena sa má v prvom rade cítiť pohodlne, navrhnutý model by ju nemal obťažovať. Nemám presnú definíciu HAAZ woman. Naša tvorba zasahuje široké spektrum žien, páči sa to aj veľmi mladým dievčatám, ale stretol som sa už aj s tým, že lichotíme ženám v rokoch, skôr tie by si to vraj obliekli. Stáva sa, že ženy, ktoré mi pred piatimi rokmi povedali, že by našu vec na seba nedali,  majú teraz iný názor. Cítia sa na to vyzretejšie. Máme veľa druhov oblečenia, nie sú to iba šaty. Takže každý si tam niečo nájde. Klientela sa pohybuje v rozmedzí 15 až cca 70 rokov. Mám pocit, že staršie ženy majú veľakrát väčšiu chuť experimentovať, než mladšie ročníky.  Čo je možno na Slovensku trochu šokujúce.
 

„Topánky nosím dovtedy, dokým sa mi nerozpadnú na nohách. A medzitým nakupujem látky.“

RAPID FIRE QUESTIONS:


Zbieraš niečo?
 
Nie. Skôr ide o to, že keď šijeme tak je mi ľúto vyhodiť zvyšky látky. Aj malý nepotrebný štvorček. Tie „zbieram“.
 
To znamená, že dbáš na udržateľnosť?
 
Ale určite. Snažím sa využívať všetko. Aj z tejto kolekcie mi ostalo veľa zvyškov.
 
Aký seriál ťa najviac baví?
 
Tiež sa tu rád vraciam do tých rokov minulých. Som závislý na Priateľoch. Môžem ich pozerať dookola.
 
 
Čo ťa urobí okamžite šťastným (okrem žitia)?
 
Okamžite? Ja mám dobrý pocit, keď majú ľudia z našich vecí radosť. Keď sme začínali, dávali sme svoje veci do showroomov. Vždy bolo mojím snom ísť len tak po ulici a vidieť ich na niekom cudzom. Taká skromná malá radosť. Poviem si, že ten človek ma možno vôbec nepozná, no aj napriek tomu si to kúpi. Potom to má zmysel. Páčilo sa mi, že aj ľudia na FL! si obliekli naše veci aj keď ich osobne nepoznáme. To poteší.
 
Ktorého zlozvyku by si sa chcel zbaviť?
 
Asi výbušnosť. Keď sa nedarí. Keď si niečo dlho plánujem a nevyjde to, vtedy skončí veľa vecí v koši.
 
Ako chceš, aby si ťa ľudia pamätali?
 
Snažím sa tvoriť vždy niečo iné. Zaujať prevedením, podľa niektorých reakcií okolia aj šokovať. Vždy sa snažím vytvoriť niečo nové, iné, aj keď sa nechám inšpirovať detailmi iných. 
 
Je nejaký prvok, ktorý spája tvoje kolekcie?
 
Ani nie. Všetky doterajšie kolekcie boli diametrálne odlišné. Akurát všade využívame ruksaky.
 
Najlepšia kúpa za poslednú dobu?
 
Vždy som nadšený kúpou látok. Skôr si doprajem do toho profesionálneho života, než do súkromného. Topánky nosím dovtedy, dokým sa mi nerozpadnú na nohách. A medzitým nakupujem látky. Najviac ma potešili asi látky z Milána. Látky sú priorita. Najprv tie a potom ja.
 
 
Čomu by mali ľudia na Slovensku venovať viac pozornosti?
 
Čo sa týka módy, tak tam je najviac rozšírená fast fashion. Myslím si, že by mali skôr investovať do kvalitnejších  doplnkov, odevov, pretože je strašne veľa vyprodukovaného a vyhodeného, z môjho pohľadu. Nevravím, že som úplne na upcyklovanej vlne, ale myslím si, že tomu by mali venovať ľudia viac pozornosti. Toto nie je moja jediná práca, som zamestnaný aj inde, pracujem s ľuďmi a vidím, ako sa so všetkým plytvá.
 
Aká je tvoja guilty pleasure?
 
Pizza. Zbožňujem pizzu. Nejem veľa, ale pizzu môžem jesť hocikde a hocikedy. Prídem do luxusnej reštaurácie a prvé čo ma zaujíma je, či tam majú pizzu. Mohol by som ju jesť od rána do večera.
 
Čo ti najviac chýba, keď si dlhšie mimo Slovenska (okrem rodiny a priateľov)?
 
Asi šitie. Keď oddychujem, tak stále myslím, čo by sme mohli vytvoriť. Aj keď som v zahraničí. Podvedome sa stále vraciam k práci. Pracujem pred prácou, po práci, cez víkendy. Keď chcem skutočne vypnúť, zapnem si „retro seriály“, no vždy tam nájdem nejaký prvok, ktorý ma zaujme a už zapisujem a fotím. Takže v podstate podvedome pracujem stále. Myslím si, že sa toho už nezbavím.
 
Koho by sme mali sledovať na Instagrame?
 
Sledujem veľa ľudí, ktorí tvoria konštrukčné strihy pre modely, vždy ma to fascinovalo.  Konkrétne sú to ruskí dizajnéri a dizajnérky.
 
Čo by si robil, ak by to nebolo módne návrhárstvo?
 
No. Toto je kameň úrazu. Odmalička som niečo kreslil a navrhoval. Najskôr to bola architektúra, potom odevy. Veľmi dlho by mi trvalo nájsť niečo iné, než je móda. Aj keď som nešil, tak som stále pracoval s textilom. Maľoval som naň, hral som sa s ním. Potom to prepuklo až na škole, dovtedy som bol otvorený všetkým možnostiam. Počas štúdia som si veľakrát dával otázku, čomu inému by som sa mohol venovať. Neviem si predstaviť robiť nič iné.
 
Photo credit:
Fashion LIVE!
Patrik Haaz FB
WELIN

Zdielaním môžete poďakovať autorovi

Sue

Umenie je voľnosť, umenie je neustále vnášanie nezvyčajnosti do všednosti, umenie je nový nádych pre zabudnutý kúsok oblečenia, ktorý si práve našiel v šatníku. Študentka, milovníčka tanca, cestovateľka za šťastím, možno raz budúca novinárka. Sue

Kolekcie, novinky, exkluzívne zľavy