Terézia Feňovčíková: Novou kolekciou poukazujem na to, že aj rodinné vzťahy môžu byť inšpiratívne

V predposledný októbrový piatok sa vo večerných hodinách Stará tržnica odela do nostalgie. Spomienky z 90. rokov prišli na mólo opäť a mnohí diváci prežili déja vu. Ikonické roláky, mohutná pletenina, milovaná džínsovina a televízni hrdinovia. Tereza Feňovčíková, držiteľka titulu Fresh dizajnér FL! 2017, sa nechala ovplyvniť vlastnými zážitkami z detstva, ktoré sa pred očami divákov premietali do súrodeneckých vzťahov v priamom prenose. O tom, že Tereza je doma nielen v pánskom módnom fachu sa dočítate v nasledujúcich riadkoch.
 

Ako sa zmenil rok Terézie Feňovčíkovej po získaní titulu Fresh dizajnér?

 
V celku to splynulo jedno s druhým. Minulý rok som končila školu, čiže tie zmeny boli také súbežné. V januári som si začala rozbiehať značku. Budovala som si brand – to bola asi najväčšia zmena, ktorá nastala v mojej profesionálnej kariére. FL! mi umožnilo vycestovať do Kyjeva a prezentovať sa na medzinárodnej súťaži mladých dizajnérov. Predvádzala som tam kolekciu one han pre sezónu jeseň/zima, čo bolo ďalším krokom vpred. A vbehla som do kolobehu striedania kolekcií.
 

Tvoja tvorba je primárne zameraná na mužské osadenstvo. Nelákalo ťa navrhovať odevy pre ženy?

 
Do bakalárky som sa sústreďovala najmä na dámsku módu. Časom som si uvedomila, že aj keď navrhujem pre ženy, nikdy som ich neobliekla žensky. Využívala som pánske siluety, krajčírske detaily a podobné prostriedky, no nebolo to ono. Tak som si povedala, že to je tá moja cesta, venovať sa pánom. Mužská klientela je samozrejme omnoho náročnejšia, ťažšie vníma módu, ešte sa k nej akoby dostáva a nechce sa uvoľniť. Ja sa snažím mieriť na mladších zákazníkov, ktorí to už vedia oceniť.
   

Prečo práve freier?

 
Vymýšľanie názvu bola pre mňa nočná mora. Prísť s niečím, čo ťa bude počas rokov definovať, je ten najťažší krok. Mala som niekoľko alternatív, tie ďalšie boli trošku drsnejšie a bála som sa, ako to budú ľudia vnímať. Freier bola jednoduchšia a čitateľnejšia alternatíva v tom zmysle, že sa ľahšie pojme, má aj zaujímavú skladbu písmen, a to sa mi na tom páčilo. Vychádzala som z etymologického základu slova frajer, ktorý vychádza z nemeckého slova freier (=slobodnejší). 
 

„Mužská klientela je samozrejme omnoho náročnejšia, ťažšie vníma módu, ešte sa k nej dostáva a nechce sa uvoľniť.“

Po Street orchids prišla kolekcia Intersonic. Kde si čerpala inšpiráciu?

 
V jeden januároví večer som si líhala do postele a napadlo mi, že by som novú kolekciu mohla venovať bratom. Máme medzi sebou silné puto, sú odo mňa starší a vždy sa o mňa starali ako o malú sestričku. Ovplyvnilo ma nedeľné sledovanie filmov na VHS, ktoré sa u nás stalo takou tradíciou. Chcela som posunúť ďalej fakt, že aj rodina ťa môže inšpirovať v ďalšej tvorbe. Strihovo som sa inšpirovala v tom, čo nosievali bratia.
 
Roláky, vesty, bundy, rifľové košele, džínsy. Potom som to ďalej rozpracovávala v strihových formách. V kolekcii som chcela posunúť aj nejaké printy hrdinov, ktorých bratia v detstve milovali, pretože som to nikdy predtým nerobila a povedala som si, že to tam skrátka musím dať.  K spolupráci som si prizvala resell store Flace, ktorých estetika mi je veľmi blízka. A už nebolo o čom uvažovať.
 

Je túžba za niečím minulým stálym prvkom v tvojich konceptoch?

 
Nie, vôbec, stále sa to mení. Predošlá kolekcia vychádzala z mini kolekcie(hanbok), kde som si pomáhala fotografiami, ktoré som robila v spolupráci s Ľubošom Kotlárom. V podstate som strihy prenášala cez vrstvy fotiek. Takže nostalgia je tu prvýkrát. V diplomovke som zase riešila tému postkolonializmu, čo je opäť z iného súdka.
   

Kto ti robil hudbu?

Hudba je ďalšia kapitola. Výber som robila ja a nebolo to ľahké, pred prehliadkou sme to ešte doťukávali. Dbala som na to, aby sa tam dostala nálada. Mám rada, keď je šou dynamická, drží ťa v rytme a ty neprestávaš dýchať.
 

“Vadí mi, že ľudia na Slovensku nevedia, že za svojou kolekciou sedíš, stojíš, dávaš do toho celého seba, svoju energiu, čas, peniaze, dva mesiace nevidíš denné svetlo, ale oni to nedokážu vnímať. A musíme komunikovať túto správu, aby ľudia začali vnímať, že móda je aj o remesle a množstve hodín, ktoré si predsa každý vážime (keďže dnes je čas luxusom).”

Ovplyvňujú ťa súčasné módne trendy? V kolekcii sa totiž objavili populárne „ugly sneakers“.

 
Áno sú trendy a objavili sa tam. Ale tiež to bolo o tých „deväťdesiatych“. Je pravda, že sme niekoľko hodín strávili na trhoch hľadaním napodobenín Adidasov, ale bohužiaľ dnes už takéto verzie v „čiňakoch“ nenájdete. Našťastie flace nám zabezpečil väčšinu vintage tenisiek a mali ste možnosť si vychutnať atmosféru 90's. Ako to býva trendy sa objavia stále a máš rôzne typy zákazníkov. Niekedy musíš zahrať na nôtu aj takému, aj takému.
 

Venuje sa na Slovensku dostatočný priestor mladým začínajúcim dizajnérom?

 
Je to ťažké. Ale čo v živote nie je ťažké. Veľmi záleží aj od toho, čo preto robíš, ako sa nastavíš. Viem, že ja som sa vybrala ťažkou cestou, pretože robím sezónne kolekcie, ktoré by mali vychádzať každý polrok. To je v našich podmienkach nereálne, pretože to nemáš kde odprezentovať, je to finančne náročné, sú to všetko súkromné investície a nikdy nevieš, aká bude ich návratnosť. Potrebuješ nejakého sponzora, ktorého nemá každý. Začínajúci dizajnéri majú najväčší problém s tým, kde vlastne predávať, ďalej je to o nadviazovaní spoluprác. Dnes to nie je o tom, že si človek robí kolekciu sám. Naozaj to nestačí. My mladí máme tú výhodu, že vieme o tejto náročnosti, vnímame to a vieme, že máme do toho ísť.

Čo ti prekáža v módnom priemysle? 

 
Samozrejme je to množstvo enviromentálnej záťaže, odpadu. Obávam sa, že sa z toho stáva opotrebovaná fráza, sustainable je už skoro ako nadávka. Vadí mi, že ľudia na Slovensku nevedia, že za svojou kolekciou sedíš, stojíš, dávaš do toho celého seba, svoju energiu, čas, peniaze, dva mesiace nevidíš denné svetlo. A musíme komunikovať túto správu, aby ľudia začali vnímať, že móda je aj o remesle a množstve hodín, ktoré si predsa každý vážime (keďže dnes je čas luxusom).

Sú ľudia ochotní priplácať si za autorskú tvorbu? 

 
Áno, sú. Sú to presne tí ľudia, ktorí povedia, že ťa chcú podporiť, lebo vedia, čo všetko to obnáša a zároveň ich zaujal tvoj dizajn. Nie je to o tom, že si kúpiš košeľu za stopäťdesiat eur a myslíš si, že dizajnér ich predá mesačne dvadsať. Vôbec to nie je pravda. Ide o to, že tie peniaze ďalej investuješ, je to neustály kolobeh. A nie, nie sme bohatí. To sú také mýty a povesti.
 

„Mám rada, keď je šou dynamická, drží ťa v rytme a ty neprestávaš dýchať.“

Mala si počas tohto ročníka FL! svojho favorita medzi dizajnérmi?

 
Pre mňa je každý favorit, pretože viem, čo všetko stojí za tou prácou. Vždy sa tešíš na svojich spolužiakov, chceš ich podporiť a oni podporia teba. Prežívame to veľmi intenzívne, objímame sa, gratulujeme si – skrátka vidíme, ako a či sa ten daný človek posúva. Veľmi ma potešila kolekcia Petry Kubíkovej, pre mňa to bola jej doposiaľ najlepšia kolekcia. Mladistvá, super materiály, bolo to príjemné a bolo tam vidieť posun. Takto si vieš nájsť favorita – vidíš jeho posun a prakticky rastieš s ním.

Čo by si odkázala ľuďom, ktorí sa chcú začať venovať módnemu dizajnu?

 
Vždy je dôležitá trpezlivosť, pretože je to beh na dlhé trate. Povzbudzujúce na tom je, keď ľudia po prehliadke pochopia tvoju kolekciu a povedia, že ťa v nej cítili. Potom ti padne kameň zo srdca a vieš, že si tú svoju správu predala ďalej. Zastaví ťa vedúca ateliéru a pochváli ťa, niečo konštruktívne vytkne. Ty to berieš, poučíš sa z toho, teší ťa to a posúva vpred. Ten pocit je na nezaplatenie.
 

RAPID FIRE QUESTIONS:

 
Zbieraš niečo?
 
Kamene. Ach, zase to detstvo. V detskej izbe mám špeciálnu sklenenú nádobu, kde ich mám uložené.
 
Čo práve čítaš?
 
Dobre. Posledné dva mesiace to bolo vážne zle. (Smiech.) Jediné čo som si naposledy kúpila, bol Vogue. Z kníh mám rozčítanú Módní kmeny o subkultúrach. Dostala som ju síce už na Vianoce, no nebol na ňu čas.
 
Top film?
 
Votrelec II. Ten si pustím a je mi dobre. Som taký drsnejší typ, aj keď na prvý pohľad nevyzerám.
 
Čo ťa urobí šťastnou okamžite (okrem žitia)?
 
Spoločné chvíle s priateľom, keď vieš, že ten čas máš. Ísť von, smiať sa na hlúpostiach, to ťa tak preberie.
 
Ktorého zlozvyku by si sa chcela zbaviť?
 
Mala by som sa prestať hrbiť.
   
Ako chceš, aby si ťa pamätali?
 
Nad tým som nikdy neuvažovala. Asi aby u mňa ľudia našli tú avantgardu, aby ich to stále bavilo.
 
Čomu by mali ľudia na Slovensku venovať viac pozornosti?
 
Jeden druhému. Nikto sa o nikoho nezaujíma, každý je každému ľahostajný. Sú tam také drobnosti, ktoré tvorí nezáujem. Proste pomôcť niekomu, aj keď to nemusíš.
 
Aká je tvoja guilty pleasure?
 
Sladkosti.
 
Čo ti najviac chýba, keď si mimo Slovenska (okrem rodiny a priateľov)?
 
Slovensko. Je také, aké je a to je na ňom to najkrajšie. Časom si človek uvedomí, že sa tu má naozaj dobre.
 
Takže nie si jedna z tých, ktorí by radšej čím skôr tiahli do zahraničia?
 
Vôbec. Pre mňa je to úplne zbytočné. Urobme Slovensko lepšie. Je to len o nás a na nás. Sme špecifickí a to je na tom to najkrajšie.
 
Koho by sme mali sledovať na Instagrame?
 
Ľuboša Kotlára, Jara Varcholu, Flace, Igora Smitku. Je tam veľa skvelých ľudí, sú to zoznamy.
 
Čo by si robila, ak by to nebolo módne návrhárstvo?
 
Bola by som paleontologička alebo vulkanologička. Bol to môj detský sen. Vsrtvy a vrstvy. Skoro to isté ako v móde.

Teréziu a jej tvorbu nájdete: na Facebooku, na Instagrame, v jej ateliéri na Vápennej 15 v BA, v Drobne Store a od decembra aj vo Flace

Minuloročná kolekcia Terézie Feňovčíkovej