Kde zomiera značková móda

Aký je osud oblečenia, ktorý sa nepredá ani za zlomok svojej ceny?

Nadbytok rýchlej módy

Móda s mottom "Nie je nič staršie ako včerajší trend" bije do očí ekológie i humanizmu. Ľudia tretieho sveta pracujúci v neľudských podmienkach tovární produkujú pre gigantické korporáty denne milióny kusov oblečenia. Fakt je ten, že celosvetový módny priemysel vyrába niekoľkonásobne viac oblečenia ako je kúpyschopnosť spotrebiteľov. Podľa prieskumov vyrobia len hlavné módne reťazce 500 miliónov odevov ročne.

,,Len samotná Zara vyprodukuje milión módnych kúskov denne." Módou posadnutý svet je neustále v pohybe a oblečenie putuje do obchodov a z obchodov neuveriteľnou rýchlosťou. To všetko s cieľom držať krok s najhorúcejšími trendmi, prípadne ich ešte o meter predbehnúť. Každý vyprodukovaný kúsok však stelesňuje zdroje – ľudské, prírodné i finančné, ktoré bolo nevyhnutné vynaložiť na jeho výrobu. Ako sa s nikým nechcenými produktmi nakladá v najznámejších obchodných reťazcoch?
 

Drahé značky v odpadkoch

Neslávne známa kauza odpadkových košov plných oblečenia otriasla vstúpencami udržateľnej módy ešte v roku 2010. Škandál sa spájal s menom značky H&M, ktorej zamestnanci naplnili vyradeným oblečením odpadkové koše. Haldy kúskov minulej sezóny však neboli vyhodené len tak.

Oblečenie bolo zámerne poškodené až zarážajúcim spôsobom. Rukavice mali odrezané prsty, ponožky a lakované topánky boli rozstrihané a pánske bundy boli prestrihnuté cez telo a rukávy.
 
H&M konanie svojej pobočky okamžite odsúdila a označila ho za nezlučiteľné so svojou firemnou kultúrou, podľa ktorej je snahou značky nepredané oblečenie darovať. Hovorcovia sa zaviazali, že podobné konanie zamestnancov sa nebude opakovať. Neoficiálne sa však  k rovnakým postupom maloobchodných predajní priznalo množstvo bývalých zamestnancov popredných značiek. Medzi inými napríklad aj Victoria's Secret.
 

Imidž nad humanizmom a ekológiou

Konanie, ktoré udržateľným priemyslom ani nezaváňa, má jednoduché vysvetlenie. Luxusné značky sa prirodzene obávajú straty vlastného imidžu a prestíže. Odmietajú svoje originálne oblečenie darovať, pretože by tým stratilo svoju cenu v očiach ich zákazníkov.
 
Podľa prieskumov končí v USA na skládkach každý rok neuveriteľných 11 tisíc ton textilného odpadu. A tak sa stávame svedkami toho, že nositeľné oblečenie končí v smetiakoch a ľudia, ktorí by ho potrebovali ako soľ zostávajú takpovediac "nahí".
 

Zelená budúcnosť nepredaného oblečenia: recyklácia a charita

Bezpochyby aj pod vplyvom hnutia pomalej módy, prívržencov udržateľného rozvoja a predovšetkým informovanosti konečných spotrebiteľov sa mnohé popredné značky začali v posledných rokoch hlásiť k "zeleným" a humanistickým riešeniam nakladania s nepredaným tovarom.
 
Značky sa, samozrejme, snažia predať, čo sa dá. Svoje predajne zásobujú horúcimi trendmi, u ktorých je predpoklad predajnosti vysoký a čo zostane putuje prioritne do obľúbených výpredajov a outletov. Značkové mimosezónne oblečenie ponúkajú mnohé maloobchody za zlomky ich trhovej ceny.

Kúsky, ktoré sa ani za zostatkovú sumu nedostanú do šatníkov spotrebiteľov putujú najčastejšie na charitu. Takýmto spôsobom nakladania so staršími skladovými zásobami sa prezentuje napríklad C&A, Reserved, House alebo Marks & Spencer.
 
Mnohé módne značky zachádzajú vo svojej filozofii etiky ešte ďalej a snažia sa svojich zákazníkov motivovať k recyklácii starého oblečenia. Prijímajú ho v predajniach a klientom poskytujú za balíčky obnosených odevov zľavy z nákupu. Oblečenie potom putuje na recykláciu a okrem odevného priemyslu sa úžitkuje aj v hračkárstve, stavebníctve či v automobilovom priemysle. Projektmi tohto typu sa môže pochváliť napríklad H&M, Levi's alebo Lindex. 

Ak chceš aj ty prispieť úspornému spracovaniu už obnoseného oblečenia, v našom predchádzajúcom článku sa dočítaš o tom, ako sa zbaviť nepotrebného oblečenia ekologický, eticky a ekonomicky.