Keď nás akceptácia vlastného tela učí viac ako „predpísaná láska“
26.11.2017
„Nauč sa milovať svoje nedostatky.“
„Miluj sa taká, aká si.“
„Ak budeš milovať seba, o to ľahšie to pôjde s ostatnými.“
Problémy s nízkym tlakom sú zažehnané, znovu na mňa zo všetkých strán pozerajú titulky článkov v takejto podobe. Dnes ostane chladnička zavretá. Pre istotu.
Miluj svoje telo – bude sa ti žiť lepšie a dýchať ľahšie
Asi je vám už známy pojem body positivity, alebo ste o Body Positive movement už niekde čítali. Možno ste sa usilovne pokúšali do tohto spoločenstva prispieť svojou láskou k tomu, čo na sebe najviac neznášate. Veď, kto by už miloval svoje chudé lýtka, asymetriu tváre či zahrievajúci brušný tuk. Pozitívne nazeranie na svoje telo má viesť k budovaniu sebaúcty voči sebe samej.
Hlavnou myšlienkou globálnej skupiny „pozitívne mysliacich žien“ je nielen svoje nedostatky pestovať a milovať, ale vyzývať druhých k tomu, aby začali uznávať filozofiu rovnakého rádu. Samozrejme, naučiť sa žiť sama so sebou je prvým krokom k úspešnej kúpe domáceho miláčika alebo novým začiatkom v oblasti hľadania si celoživotnej spriaznenej duše. Self confidence v čistej podobe nie je na škodu. Ale dá sa praktizovať tristošesťdesiatpäť dní v roku?
Želám všetkým, aby raz stretli samých seba
Milovať sa aj s percentuálnym podielom nedostatkov je síce krásna predstava, no priznajme si, že nie je vždy uplatniteľná v praxi. Niekedy sú proste dni, ľudovo nazývaní blbci, ku ktorým sa veľmi rád pridá náš podkopaný emočný kvocient a chýba veľmi málo k tomu, aby sme nášmu odrazu do zrkadla neuštedrili jednu pästnú ranu. Sme síce schopné uznať, že absencia kožného pigmentu je celkom OK a že fialových škvŕn pod očami sa nezbavíme už do konca života.
Prijímame aj fakt, že naše chlapské ramená ostatnú navždy chlapskými ramenami. Ale rozhodne to nie je to vec, ktorú chceme začať milovať. Tešíme sa zo slabnúceho pocitu hanby za naše nedokonalosti, ale v rovnakom momente sme zo seba sklamané, pretože sa nám naše krivé nohy naozaj nepáčia.
Neutrálny postoj ako zlatá stredná cesta
Svetoví psychológovia sa po viacerých pozorovaniach a výskumoch týkajúcich sa lásky k vlastnému telu uchyľujú k názoru, že je lepšie zaujať voči sebe neutrálny postoj. Miernejší prístup k sebapozorovaniu, teda neutralizácia tela, je radikálnejší ako pozitivizmus. Stále sú tu predsa dôležitejšie veci, ktoré sú ďaleko nad ľudským zovňajškom. Spoločenská diktatúra je však silná a neúprosná. Vyumelkovaná spoločnosť od nás vyžaduje enormný záujem o svoje telo. Keď sme schopní prisudzovať toľko pozornosti našim „negatívam“, akú hodnotu potom vkladáme do iných vecí?
Prijať neutrálny postoj v rovine „sebalásky“ znamená dať priestor viacerým vplyvom a možnostiam. Takáto diverzita nás naučí akceptovať všetky farby, všetky tvary a všetky konfekčné veľkosti. A keď príde deň „blbec“, sme pripravení stíšiť vlnu negativizmu na znesiteľnejšiu úroveň.
Zdielaním môžete poďakovať autorovi
Sue
Umenie je voľnosť, umenie je neustále vnášanie nezvyčajnosti do všednosti, umenie je nový nádych pre zabudnutý kúsok oblečenia, ktorý si práve našiel v šatníku. Študentka, milovníčka tanca, cestovateľka za šťastím, možno raz budúca novinárka. Sue
