Na vintage nedá dopustiť, takmer 90 percent jej šatníka tvoria sekáčové kúsky
Módny priemysel sa radí medzi druhý najšpinavší priemysel vôbec. Tento teoretický poznatok nám začína byť dobre známy, pretože v posledných mesiacoch o tom čítame a počúvame z každej strany. A to je dobre! Pokiaľ sa bavíme o záchrane planéty a šanciach na lepšie zajtrajšky, mali by sme sa zamyslieť nad benefitmi, ktoré ponúka takzvaná pomalá móda. Každý si môže prísť na svoje – s pridaným dobrým pocitom a nepopierateľnou etickou pridanou hodnotou.
Aktívny boj proti fast fashion sa dá uplatňovať v praxi mnohými spôsobmi. Rozumné nakupovanie, investícia do udržateľných materiálov či návšteva obchodov s tovarom z druhej ruky. V aprílovom článku o blogerských outfitových pochúťkach na Instagrame sme svoju lupu namierili aj na účet Simony Milkovej, ktorú poznáte skôr pod pseudonymom @cisarovenovesaty. Simi je blogerka a mama na plný úväzok. Dávka triezveho pohľadu a inšpiratívny feed u nej nie sú ani zďaleka všetko. Princípy slow fashion jej boli známe dávno predtým, než sa z nich stal akýsi trend súčasnosti. Redakcia Lovely bola zvedavá na to, v akom vzťahu je so sekáčovými strasťami a slasťami. Tak sme sa teda pýtali a našu inšpiráciu posúvame ďalej...
Vlastne v detstve. Vždy som bola „hrabač“. Mala som rada babkinu skriňu, zastrčené a podivné obchody. Neskôr aj sekáče. Celkovo som bola vychovaná tak, že oblečenie sa dedí. A vždy som sa neskutočne tešila, keď som dostala svoju „várku“ od sesternice. Keďže to boli väčšinou ušité veci mojou krstnou, tak to boli skutočné poklady.
Ľudia sa občas sťažujú, že nemajú nervy na second handy, pretože tam nevedia nič nájsť. Tebe sa to ale dosť často podarí. Hľadáme teda zle alebo sa len príliš skoro vzdávame?
Ja sa sťažujem, že nemám nervy na nákupy v nablýskaných nákupných centrách. Nechápem to. Vždy som radšej skúmala mesto, ulice, zastrčené obchodíky než nudné a sterilné nákupné centrá. Ja mám jednoducho rada samotné hľadanie. Nájdený kúsok je už iba bonus. Netreba chodiť do sekáča ako otrok a zbesilo hľadať dokonalé oblečenie. Treba mať oči otvorené, hlavu čistú a najmä to treba brať ako zábavu. Keď idete na prechádzku, tiež vás neteší cieľ, ale samotná prechádzka.
"Začínam vždy topánkami, bižu, potom pozriem veľké kusy ako kabáty, svetre a šaty. Následne sekáč ešte raz preletím a sústredím sa len na farby a vzory.”
Koľko percent z tvojho šatníka tvoria kúsky z druhej ruky?
Uhmmm, nikdy som nebola dobrá v matike, ale tipujem, že 90%.
Do ktorých sekáčov chodíš najčastejšie a prečo?
Rutinne som si zvykla chodiť do TEXTILE house sekáčov, ale pomaličky už aj odtiaľ miznú také tie vzácne kúsky.
Máš nejakého osobného sekáčového favorita?
Asi Vintage v meste. (pozn. red.: Františkánske námestie 412/7, bývalá DA Vinci predajňa)
Aké sú tvoje najobľúbenejšie úlovky?
Juuuuj! Je ich už toľko. Dokonalé béžové kovbojky, ružové šaty prešité zo sekáčovej sukne, oranžové sako z Vintage a môžem ešte pokračovať dlho-predlho.
A tvoj najdrahší/najlacnejší kúsok?
Najlacnejší asi rifľový kabát alebo extra dlhý sveter za päťdesiat centov a najdrahšie je zrejme práve to oranžové sako, ktoré stálo pätnásť eur.
Máš nejakú stratégiu, ktorú uplatňuješ pri nakupovaní?
O tomto som rozmýšľala už veľakrát a v poslednej dobe som svoje správanie a cestu od vstupu aj dosť sledovala. Začínam vždy topánkami, bižu, potom pozriem veľké kusy ako kabáty, svetre a šaty. Následne sekáč ešte raz preletím a sústredím sa len na farby a vzory. Podľa toho, na čo mám práve chuť. Niekedy mám napísaný zoznam vecí, ktoré potrebujem, a sústredím sa iba na ne. Napríklad také tričká a rifle málokedy hľadám úmyselne. Tie si väčšinou nájdu mňa.
Čo by si odporučila sekáčovým začiatočníkom? Kde a ako začať?
Nájsť si jeden-dva sekáče a keď je chuť, tak zbehnúť práve tam. Hlavne, ak ťa chytí chuť nakupovať. Netreba to vzdávať. Sú dni (chvalabohu), kedy jednoducho nekúpiš nič. Zoznamy sú tiež fajn. Pomôže ti to udržať chladnú hlavu a sústrediť sa na to, čo chceš. A nie na to, čo vlastne ani nepotrebuješ. TEXTILE house funguje tak, že počas mesiaca/dvoch majú nový tovar (ten je síce drahší, ale máte lepší výber) a potom idú zľavy až do päťdesiat centov.
"Veľmi by som si želala, aby budúcnosť fast fashion už teraz neexistovala, no myslím si, že zatiaľ je to iba moje utopistické prianie. Ak sa tak stane, obávam sa, že bude neskoro.”
Navštevuješ second handy aj v zahraničí?
Veľmi by som chcela. No popravde v zahraničí sa venujem zahraničiu, haha. Ale už dlho si sľubujem výlet za sekáčmi či trhmi. Napríklad aj tu kúsok - do Brna, Budapešti či Prahy.
V čom sú lepšie/horšie než tie slovenské?
Z vlastnej skúsenosti to neviem porovnať, ale počula som, že výber je neskutočný, no ceny sú oooveľa vyššie ako u nás.
V poslednom čase sa dosť rozšírili aj second hand online shopy a insta účty, ktoré ponúkajú sekáčové kúsky. Poznáš nejaké, resp. využila si ich služby? Ak áno, aké by si našim čitateľom odporučila?
Áno, poznám. Občas ich aj checkujem, ale akosi ma to nebaví. Sledujem zopár severských influenceriek a tie predávajú aj oblečko z druhej ruky. Za pozretie určite stojí účet Slovenky žijúcej v Dánsku @sjupreloved, takisto severský účet @winwintage alebo český účet @lulavintageprague.
A čo s fast fashion? Predpovedáš jej ešte dlhú budúcnosť?
Veľmi by som si želala, aby jej budúcnosť už teraz neexistovala, no myslím si, že zatiaľ je to iba moje utopistické prianie. Ak sa tak stane, obávam sa, že bude neskoro. Ale veriť treba, a preto aktívne verím a kričím do sveta.
Zdielaním môžete poďakovať autorovi
Umenie je voľnosť, umenie je neustále vnášanie nezvyčajnosti do všednosti, umenie je nový nádych pre zabudnutý kúsok oblečenia, ktorý si práve našiel v šatníku. Študentka, milovníčka tanca, cestovateľka za šťastím, možno raz budúca novinárka. Sue
